Udržíme panely?

Peter Ondrejka

Žijem v jednej z 650 000 tisíc domácností na Slovensku, zasadených v kultúrnej krajinepanelových sídlisk. Pokiaľ teda túto krajinu nepovažujeme za vzácne dedičstvo hodné konzervácie, vyvstáva úloha ich regenerácie v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Ako sa doteraz, po vyše dvadsiatich rokoch od konca socialistického režimu či desiatich od vzniku Európskeho dohovoru o krajine, Slovensko vysporiadalo s touto výzvou? Aké zmeny sú potrebné a prečo?  Opieram sa najmä o vlastnú skúsenosť s banskobystrického sídliska Sásová. 

Stažení

Data o stažení nejsou doposud dostupná.

Metriky

Metriky se nahrávají ...

Udržíme panely?

2011-05-13 10:54:20

Peter Ondrejka

Žijem v jednej z 650 000 tisíc domácností na Slovensku, zasadených v kultúrnej krajine panelových sídlisk. Pokiaľ teda túto krajinu nepovažujeme za vzácne dedičstvo hodné konzervácie, vyvstáva úloha ich regenerácie v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Ako sa doteraz, po vyše dvadsiatich rokoch od konca socialistického režimu či desiatich od vzniku Európskeho dohovoru o krajine, Slovensko vysporiadalo s touto výzvou? Aké zmeny sú potrebné a prečo?  Opieram sa najmä o vlastnú skúsenosť s banskobystrického sídliska Sásová. 

Žijem v jednej z 650 000 tisíc domácností na Slovensku, zasadených v kultúrnej krajine panelových sídlisk. Málokto si pod pojmom kultúrne dedičstvo predstaví unifikované, monotónne rady panelových monolitov. Z hľadiska zásahov do prírodnej a kultúrnej krajiny patria ale práve tieto obytné štruktúry k fyzicky najmohutnejším pozostatkom minulého zriadenia. Ich tienisté stránky sú dobre známe (hoci niekedy zaťažené nepresnosťami a mýtmi) – z pohľadu funkčného, sociálneho, estetického či environmentálneho sú ďaleko od ideálneho stavu.

Pokiaľ teda túto krajinu nepovažujeme za vzácne dedičstvo hodné konzervácie, vyvstáva úloha ich regenerácie v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Ako sa doteraz, po vyše dvadsiatich rokoch od konca socialistického režimu či desiatich od vzniku Európskeho dohovoru o krajine, Slovensko vysporiadalo s touto výzvou? Aké zmeny sú potrebné a prečo?  Opieram sa najmä o vlastnú skúsenosť s banskobystrického sídliska Sásová. 

Zelené sídlisko?

Vegetačné prvky majú v krajine nezastupiteľné miesto so spektrom bioklimatických, biologických, hygienických, ochranných, psychologických a estetických účinkov. Na súčasných panelových sídliskách vegetácia existuje, ale v pomerne chaotickej forme (česť výnimkám) – najmä vo vegetačnom období sa popri betónovej objavuje aj zelená “džungľa”. Pri výsadbe sa nepostupovalo koncepčne, s použitím menej vhodnej druhovej skladby (skôr ihličnany – lesnícke sadenice a tiež kry na úkor listnatých drevín). Chýba estetické riešenie, ktoré by z existujúcich plôch urobilo minioázy pre oddych a rekreačné zázemia v bezprostrednej blízkosti obydlí. Súčasná nekultivovaná vegetácia vonkajším priestorom sídlisk na malebnosti bohužiaľ nepridáva. Cítia to aj obyvatelia, svedčia o tom “kvetinárstva“ trčiace z niektorých balkónov a tiež skalky v predvchodových priestoroch. Takáto partizánska kultivácia  ale môže byť nebezpečná, pretože výsadba sa časom dostáva koreňovým systémom do kolízie  s koridormi pre siete technickej infraštruktúry. Humanizáciu verejných priestorov je preto potrebné riešiť na úrovni územného plánu sídla, prvým krokom by malo byť systémové odborné vyhodnotenie súčasného stavu, definovanie cieľovej kvality krajiny a navrhnutie potrebných (hoci aj bolestivých) opatrení. Pre pozdvihnutie estetickej a funkčnej úrovne prostredia ale nestačí len kozmetická úprava vegetácie, ale komplexné riešenie priestoru.  Prípadné práce by potom mali ďalší pozitívny spoločenský účinok – ako  aktivačné zamestnanie pre sociálne znevýhodnených občanov. Ak by sa podarilo vytvoriť akceptovateľné podmienky pre relax priamo ako súčasť obytného celku, obyvatelia by už nemali takú motiváciu pre časté cesty do centra, do okolitých turistických oblastí, na chatu a podobne. Rovnako by to znamenalo bohatšiu ponuku pre ľudí s obmedzenou mobilitou. Zo zdravotného hľadiska je dôležitý život v kvalitnom prostredí, čo nie je možné dostatočne kompenzovať víkendovými útekmi.

Moderné riešenia použité v zahraničí poslúžia ako inšpirácia: tvorba strešných záhrad, či aplikácia popínavých rastlín na vertikálne plochy (namiesto veľkoplošných reklám). Ploché strechy budov by tiež mohli pojať nádrže na zrážkovú vodu či solárne panely. Istým pozdvihnutím energetickej aj estetickej úrovne zovňajšku budov je zatepľovanie: čiastočne zmierňuje jednotvárnosť panelovej hmoty. Z hľadiska farebného dizajnu ale nové fasády zastali niekde na pomedzí – nie sú jednotné, ale neprekvapia originalitou či zaujímavým výtvarným riešením, ako napríklad veselé a  hravé priečelia albánskej Tirany.

Okrem človeka je sídlisko domovom aj pre inú faunu, nežiaduce sú potkany, nachádzajúce útočisko v neprehľadnej zmäti nízkych krovín, ohrozené netopiere a dážďovní-ky naopak o hniezdiská prichádzajú, najmä kvôli zatepľovaniu panelových domov. Rozbehli sa projekty zamerané na  inštaláciu búdok, ktoré majú nahradiť špáry v paneloch a izoláciách, doterajšie úkryty týchto druhov. Nesmieme zabúdať ani na  obľúbených domácich miláčikov. V tejto súvislosti je až udivujúca absencia odpadkových košov opatrených vreckami na psie exkrementy v uliciach sídlisk.

Kvalitu krajiny môže významne pozdvihnúť vhodne vkomponovaná vodná plocha či tok. Potôčiky ale treba oslobodiť z podzemných potrubí, ktorými momentálne plynú slovenskými sídliskami.

Sídlisko pre ľudí?

Jednou z podmienok trvalej udržateľnosti je spravodlivosť. Nejde sa tu len o vzťah súčasných sociálnych skupín, ale aj o rovnosť medzi generáciami. Panelové sídliská vznikly pre mladé rodiny s deťmi, obyvatelia v socialistickom meste boli v priestore rozmiestnení na základe demografických ukazovateľov. Dnes je ale situácia iná a Slovensko musí (tak ako ostatné rozvinuté európske štáty) počítať so starnutím obyvateľstva. Dnešné panelové sídlisko je vrcholne nespravodlivé voči občanom so zníženou mobilitou. Platí to pre verejné priestranstvá, vstupné priestory domov, či vnútorné usporiadanie bytov – navyše ich úprava je niekedy až neriešiteľným technickým problémom. Pri regenerácii verejného priestoru, ako aj pri stavebných úpravách jednotlivých domov, je preto potrebné uvažovať v ľudskej mierke a nezabúdať pri tom na osoby so špecifickými nárokmi. 

Možnosti športových aktivít, kultúrne vyžitie, možnosti pre stretávanie a kontakty – to všetko sú kľúčové faktory kvality života  a bez nich je sídlisko len nesamostatnou jednotkou závislou od centra. V uliciach sídlisk sa aj dnes športuje a ľudia sa stretávajú, ale deje sa to skôr napriek nevyhovujúcemu prostrediu, ktoré k týmto činnostiam motivuje len nevýrazne. 

Záver

Predchádzajúce témy sú len čriepky z obsiahlej problematiky. Konečným cieľom je premena sídliska-spálne na zdravú, spravodlivú a úspornú mestskú časť. Inak hrozí jeho sociálna degradácia, extrémnym príkladom je košické ghetto Luník IX. Súčasní obyvatelia majú vzťah k svojim súkromným bunkám, ale z okna by niekedy radšej nevideli. Lokálpatrioti sú hrdí na historické jadrá svojich miest, na okolitú prírodu, ale k ich sídlisku ich viaže slabé puto. Za takéhoto stavu, pri prvej príležitosti rozšíria počty obyvateľov prímestských zón, prispejú k “rozliezaniu” mesta do krajiny. Regenerácia panelových sídlisk je preto jedinečná možnosť obmedziť suburbanizáciu, extenzívny (plošne a environmentálne náročný) rast miest, vytvárajúci životný štýl závislý na automobilovej doprave. Šetrné spolunažívanie s krajinou, znamená efektivitu – teda nie len šetrné využívanie zdrojov (momentálne rozšírené zlepšovanie energetickej efektivity panelových domov zatepľovaním a výmenou okien), ale aj vytvorenie čo najväčšieho úžitku z daných zdrojov – jednoducho zlepšenie kvality života.

Krajinné plánovanie musí prísť z hora, teda zo strany kompetentných orgánov. Zastupiteľstvá by mali motivovať a podporovať kreatívne návrhy a projekty, tiež otvoriť diskusiu s obyvateľmi a odborníkmi a využiť všetky možnosti čerpania finančných zdrojov.

Hodnoty hodné ochrany v kultúrnej krajine panelového sídliska totiž tvoríme práve dnes.